Základy syntaxe

Hello, world

/*
 * Hello, world!
 * prvy priklad
 */


main ()
{
        printf ("Hello, world!");
}

Jazyk C je citlivý na veľkosť písmen, veľké a malé písmená sa teda rozlišujú. Prejdime si prvý príklad.

Biele znaky, komentáre a štábna kultúra

Text programu zaberá niekoľko riadkov. V skutočnosti by ani nemusel. Medzery, konce riadkov a tabulátory, súhrnne označované ako 'biele znaky' sú navzájom ekvivalentné. Celý program by v skutočnosti mohol byť napísaný aj v jednom riadku. To by samozrejme nebolo veľmi rozumné robiť. Obzvlášť pri písaní rozsiahlych programov, na ktorých sa podieľa viac ľudí je správna úprava (štábna kultúra) programu nevyhnutnosťou, ktorá výrazne zľahčuje čítanie programu.

Na začiatku kódu je blok textu ohraničený dvojicami znakov /* a */. Ide o komentár. Komentár je prekladačom ignorovaný. Môžme ho použiť všade tam, kde môžeme použiť biele znaky. Komentár začína dvojicou znakov /* a končí pri najbližšej dvojici */. Znamená to, že tu /* qwak qwak /* brum brum */ blab blab */ koomentár končí pred blab blab */.

Napísať komentár k časti kódu, ktorá nieje na prvý pohľad zrozumiteľná je vždy dobrý nápad. Dobrým zvykom je tiež komentáre formátovať tak, aby bolo na prvý pohľad čitateľovi jasné, že ide o komentár a nie vykonateľnú časť kódu. Preto sa viacriadkové komentáre zvyknú formátovať tak, ako je v príklade, aj keď by sa komentár dal napísať aj takto:

/* Hello, World!
prvy priklad */

Direktívy preprocesora

Toto zatiaľ netreba vedieť. Kompilácia programu prebieha v niekoľkých fázach. Prvou z nich je prechod preprocesorom. Preprocesor odstráni všetky komentáre a spracuje riadky začínajúce znakom #, tzv. direktívy preprocesora. Aby som príliš nepredbiehal, tak k tomuto zatiaľ stačí povedať, že direktíva #include, ktorú máme v programe zaistí to, aby som potom ďalej v programe mohol použiť funkciu printf().

Funkcie

Funkcia (v niektorých jazykoch tiež 'procedúra', 'podprogram') je blok programu, ktorý sa skladá z ľubovoľného množstva príkazov. Má svoje meno (identifikátor) a vykonateľné telo.

Funkciu môžeme jedenkrát definovať ('vytvoriť') a potom ľubovoľne veľa krát volať ('spustiť'). V programe môžeme definovať prakticky ľubovoľné množstvo ľubovoľne nazvaných funkcií, musíme však definovať funkciu nazvanú main(). Funkcia main() je volaná pri spustení programu. Jej vykonávaním začína vykonávanie programu, jej ukončením vykonávanie programu končí. Okrem nami definovaných funkcií môžeme používať funkcie z tzv. knižníc funkcií.

Syntax:

Definícia funkcie: [typ] meno_funkcie ([argument, ...]) { telo }
Volanie funkcie: meno_funkcie ([argument, ...]);

V príklade definujeme funkciu main(), ktorej telom je volanie funkcie printf(). Funkciu printf() môžeme volať, aj keď sme ju nedefinovali preto, lebo je súčasťou štandardnej knižnice jazyka C. Štandardná knižnica jazyka sa pripája k programu pri jeho zostavovaní.

Meno funkcie, sa môže obsahovať iba alfanumerické znaky (znaky anglickej abecedy a číslice) a podčiarkovník, nesmie však začínať číslicou.

Navigácia